Na rekonektívne liečenie prichádzajú ľudia, ktorí majú zdravotné problémy, chorú dušu, psychické problémy, alebo si chcú iba vychutnať vibrácie týchto vysokých energií pretože veria, že ich to posunie bližšie k rovnováhe, že sa im vráti chuť do života. Tu sú príbehy niektorých z nich.

Trápili ju onkologické problémy, metastázy v kostiach, v sterne, v rebrách. Prebiehala nepríjemná recidíva. Podstupovala ožarovanie. Počas terapií mala rôzne vízie počas ktorých našla samu seba. Našla v sebe ženu. Prijala svoju ženskosť. Lekári konštatovali zastavenie onkolog. procesu. Cíti sa teraz dobre, opäť pracuje, je šťastná a plná energie.

Absolvovala 3 sedenia Rekonektivného liečenia bez špecifického zdravotného problému. Pri jednotlivých sedeniach dochádzalo ku aktívnym fyzickým prejavom a pohybom. Pohybovalo sa celé telo. Dokonca cvičila tzv. "brušáky" asi 15x za sebou veľmi fundovane. Celé sedenia sa niesli vo veľmi aktívnom tempe. na druhý deň by každý očakával "svalovku", no tá sa nekonala. telo bolo pokojné, psychika vyrovnaná. Skrátka nastúpila fyzická a psychická rovnováha. A to je akože zázrak?! Po necelých dvoch mesiacoch z ničoho nič keď p. Gabika prišla z práce domov, sadla si ako každý deň ku počítaču, odrazu začala cítiť v ruke veľkú bolesť. Citujem:
"Mala som pocit, že prostredník sa mi na ruke naťahuje, že má dĺžku asi 1m. Všetky prsty sa mi natiahli do zvláštneho uhla akoby mali kŕč. Po chvíľke sa mi začal prostredník zvláštne pohybovať, krútiť sa ako v kŕči do zvláštnej neprirodzenej polohy. Myslela som, že je so mnou amen. Potom sa mi urobila jamka v mieste kde sa prostredník pripája na dlaň. Bola to neprirodzená poloha a neznesiteľná bolesť. No odrazu sa prostredník zasunul do jamky, vyrovnal sa, jeho dĺžku som začala pociťovať ako normálnu a bolesť prestala. Kĺb, ktorý bol zhrubnutý a iba čiastočne pohyblivý sa tým neprirodzeným pohybom upravil a jeho zhrubnutie nepohyblivosť sa odstránila. Celé sa to udialo približne po dobu 2 minút. Teraz je prst pohyblivý, neodlišuje sa od ostatných prstov. Celá ruka je v poriadku."
Až po tomto zážitku si pani Gabika spomenula na dovolenku, ktorú absolvovala pred 12 rokmi. Na tejto dovolenke sa zúčastnila obhliadky vysokej veže a pri schádzaní po množstve schodov sa jej noha pošmykla a ona sa zastavila asi v polovičke. Pri tejto nehode si poškodila prostredník. Ten sa časom zahojil no bolo na prvý pohľad viditeľné, že je poškodený. Keďže sa s tým nedalo nič robiť tak sa s tým zmierila a naučila žiť. Nevenovala tomu pozornosť. Až rekonektívnymi terapiami telo samovoľne opravilo tú poškodenú časť tela, ktorá bola už lekársky neriešiteľná. Pre p. Gabiku to bol veru nezabudnuteľný bravúrny zážitok.

Prišla zo zvedavosti 3x. Celý čas cítila, akoby ju niekto ťahal za vrch hlavy zvonom. /Pri pôrode boli konplikácie. Lekári použili pri jej narodení zvon/. Na tvári registrovala pocit liftingu. Veľmi opeknela, stratili sa vrásky. Mala reakciu na prasknuté rebro po havárií, reagovali staré úrazy, bolesť sánky. Prekvapila ju bolesť ľavého klbu, ktorý akoby sa krútil, šruboval. Reagovala celá ľava noha, chodidlo bolelo ešte 2-3 dni. Záškuby a iné pohyby boli samozrejmosťou, očne tiky tak isto.

Prišla kvôli neprimeranej agresivite a depresií. Cítila bežné pohyby tela, veľký pocit tepla v tvári. Pri ďalších sedeniach sa objavila bolesť v chrbte, v ľavom prsníku. Mala pociť operácie prsníka kde cítila, ako sa vyberá hrčka z prsníka. Cítila potom niekoľko dní to miesto, celé podpazušie, rameno. Ako po ozajstnej operácií. Zatiaľ nemala lekárom potvrdené ochorenie, pretože nebola na vyšetrení. Iba tušila, že niečo nie je v poriadku. Pokračovala v terapií a pri ďalšom sedení cítila, že sa jej niekto dotýkal pod ľavým prsníkom až otvorila oči. Vedela, že táto terapia je bezdotyková a bola prekvapená, pretože na tej strane nikto nebol. Po ukončení terapeutických sedení /4x/ sa cítila kľudná, vyrovnaná, plná energie. Mala pocit ľahkosti. Pocity v prsníku a okolí prestali. /Hneď objednala manžela/.

Prišla ako doprovod so sestrou. Výsledky ju natoľko zaujali, že sa rozhodla túto terapiu absolvovať aj sama. Mala zvláštne pocity v tele, v podbrušku, kde mala chronické problémy. Po kontrole u lekára - všetky chronické zápaly, plesne a ďalšie ťažkosti sú preč. Všetko je v poriadku. Po dlhých rokoch liečby je pokoj a kľud. Ešte cítila veľký tlak na hlavu /prežila šok, traumu/. V tvári tak isto veľká, príjemná zmena. Veľmi opeknela.

Terapií neverila. Bála sa. Objednal ju priateľ.
Po absolvovaní zistila, že ju neláka alkohol, mala pocit kľudu, došlo k vyrovnaniu tela, po skolióze ani pamiatka. Upravila sa tým pádom chôdza. Pôsobi istejšie, tvár sa rozžiarila, prejavila sa jej ženskosť, očiam sa vrátila iskra.

Prišla na podnet manžela 1x.
Nič necítila, žiadna reakcia podľa nej neprebehla. Pokračovať nechce. Je to typická reakcia osoby, ktorá sa nerozhodla sama.

Búrlivá reakcia tela, ktorá sa po niekoľkých sedeniach dostala do normálu. Pohyby tela boli veľmi intenzívne. Bol pri tom krik, stonanie, hlasový prejav. Pocit oddelenia od fyzického tela.

Absolvoval 1x terapiu zo zvedavosti.
Zážitky tela boli pre neho nepodstatné, celé sedenie bolo podľa neho "o ničom". Očakával "niečo", čo sa neuskutočnilo. Je to vorkoholik, akčný človek a tak si nedokázal vysvetliť prečo po príchode domov bol ospalý, išiel si ľahnúť a hneď zaspal, čo bolo nepochopiteľné aj pre jeho partnerku, pretože jej nepovedal kde bol a čo absolvoval. Ráno mal bolesti hlavy pretože nič nepil, lebo terapii neprikladal žiadny význam. Bolesti do večera prestali. Pokračovať nechcel, spomínané reakcie považoval za devastačné.... Aj to je názor... Názor z neznalosti prebiehajúceho procesu v tele.

Absolvovala psychiatrické liečenie, 9 elektrošokov, no zlepšenie neprichádzalo. Keďže sa nervovo zrútila, bola to trauma pre celú rodinu. Trvalo to 4 mesiace.
U mňa absolvovala 6 sedení a po dvoch týždňoch sa jej stav natoľko zlepšil, že vycestovala do zahraničia za prácou. Nemieni sa už vrátiť späť. Cíti sa skvelo. Lekári iba nechápavo krútia hlavami nad zmenou. Tak rýchlou zmenou.

Mladý muž po detskej obrne. Bolo zasiahnuté celé telo. Prsty na rukách boli nepohyblivé, zatvorené, chôdza nestabilná a tak ďalej. Po terapiách sa prsty otvorili a on sa konečne sám môže napiť z pohára, ktorý si aj sám zoberie a otvorené prsty obopnú celý pohár akoby to robili stále. Chôdza je pevnejšia, stabilnejšia, už si vystačí aj s jednou barličkou, ktorú občas aj niekde pozabudne. Panva sa vyrovnala, lopatka bola osadená na svoje miesto a tak celá kostra je rovná a o niekoľko cm vyššia. Jeho tvár získala veľmi pekný mužský výzor. Už si môže aj sám ohriať jedlo, alebo si urobiť hygienu bez pomoci ďalšej osoby. Veľmi mu držím palce v jeho premene k samostatnosti.

Nervózna a spurná malá slečna, ktorá okrem slova "nie" nepoznala nič iné. Odmietala jesť. Bola veľmi chudá, bledá. Po terapií mamka hlási 100%-ný nárast chuti do jedla a väčší kľud.

Prežila traumu, keď jej tragický zomrel otec.
Terapie boli veľmi bohaté na fyzické prejavy. Počas jedného sedenia, ktoré trvalo 35 min. sa celý čas triasla a cítila obrovský chlad. Pri istom traumatizujúcom zážitku v minulosti bola vystavená celú noc chladu a zime. Po absolvovaní terapií sa cíti istejšia, vie čo chce a rieši to. Spojila to s hypnoterapiou, v ktorej aj naďalej pokračuje.

Zdravotné problémy ju netrápia. Absolvovala terapie "iba tak". Každé sedenie bolo pohybovo veľmi náročné, odbloky veľmi silné. Upravovali sa miesta v tele o ktorých vôbec nepredpokladala, že sú problematické. Hlavne kostra dala zabrať. No telo sa vyrovnalo a cca 2 cm sa predĺžilo. Je pohyblivejšia, akčná a hlavne spokojná.

Staršia pani liečená 20 rokov na problémy v panve.
Chradla, ťažko chodila, chrbtica sa ohýbala a ťahala ju k zemi. Potrebovala paličku. Po terapii sa chrbtica narovnala a ona narástla o 5 cm. Chôdza sa tým pádom zlepšila, bolesti sa zmenšili. Teší sa zo života, chodí na prechádzky. Sama sa o seba dokáže postarať.

Prišiel s tým, že má depresie, je arogantný, zlostný.
Jeho tvár toto všetko odzrkadľovala. Na prvom sedení sa riešili jeho negatívne emócie a on mal pocit že vstane, vynadá mi buchne dverami a odíde. No nestalo sa tak. Na ďalšom sedení sa cítil ponížený, slaboch. Plakal, jeho fyzické záškuby boli silné. No bol už prívetivý. Na treťom sedení sa cítil šťastný, spokojný, vnímal kľud a pokoj. Zmenil pohľad na seba a stal sa prívetivým a v práci obľúbeným kolegom. Už aj preto sa oplatí rekonektívne liečenie absolvovať.